Žijeme v novej dobe!

Žijeme v novej dobe. Okrem citeľnej zmeny klímy sa priamo pred našimi očami objavujú nové a nové technológie. Mnohé z nich môžeme považovať za samoúčelné. Niektoré sú ale praktické aj pre naše hobby. Kedysi dávno, keď sme začali cestovať do Mexika bolo takmer nemožné sa dovolať do Európy. Najskôr človek musel nájsť „Larga distancia“ (mexická forma verejnej telefónnej búdky) a cez spojovateľku ste sa dovolali domov. Dnes sú aj zastrčené kúty Mexika pokryté signálom a človek si zavolá, či pošle správu, zo svojho vlastného európskeho telefónu. Je to praktické, najmä v prípade núdze keď si potrebujete zavolať pomoc. Na druhej strane je možnosť, že kde aký nespokojný pastier na vás zavolá policajtov. Aj tu je mobil dobrý sluha, ale zlý pán.

Spomínam si na časy, ako sme po revolúcii odložili praktiky a iné zázraky súdruhov z NDR a vymenili ich za japonské značky. To bol skok a pokrok. Keď som si v 1990 za šialených tisíc nemeckých mariek kúpil Nikon 801s, mal som pocit, že toto je môj foťák na celý život. A objavili sa kompaktné digitály, resp. ešte nekvalitnejšie fotoaparáty na mobiloch. Zhovievavo som sa tomuto trendu smial. Až ma raz na nejakej kaktusárskej slezine odchytil Vlasťo Lukeš a ukázal mi, čo dokáže päťmegové „mydlo“ od Olympusu. Bolo rozhodnuté. Z mydla som neskôr preskočil na nikonovú zrkadlovku. Pri nich som už zostal. Hoci už spomínanú starý Nikon 801s mám stále doma ako relikt dávnej minulosti, nové a oveľa drahšie technológie po krátkom čase zastarávajú. Rozhodujúci je chip. Kto neverí, nech skúsi fotiť s profesionálnou plnoformátovou zrkadlovkou.

Pri hľadaní kaktusov som mal vždy pocit, že jediná cesta nájsť kvantum nových druhov je vrtuľník. Žiaľ, nemám povolanie syn, aby som túto moju víziu dokázal zrealizovať. Nasledujúci výmysel bol teda motorové rogalo. Miro Halfar ma prehlásil za blázna. Žena to vyriešila po svojom – kúpila mi kurz lietania na rogale. Kurz som absolvoval a pochopil som, že tadiaľto cesta nevedie. Neriešiteľným problémom je potreba rovnej plochy na štart, či cieľ. Rovnako ako, vraj, nevypočítateľné vzdušné prúdy. Opäť slepá ulička.

A potom som v roku 2016 videl jeden fascinujúci dokumentárny film o Slovensku. Tie zábery sa evidentne nerobili z lietadla. Dron! Prieskum trhu ukázal, že čínsky DJI ponúka skladné drony s 12 Mp fotoaparátmi. Plus 4K video. To mi bolo viac – menej ľahostajné. Ale technické parametre fotoaparátu boli dostatočné. Takže v lete 2016 dorazil DJI Phantom 4. Považoval som to za mannu nebeskú. Opäť ma začalo baviť fotiť. Malá kamerka má, pochopiteľne, svoje limity. Protisvetlo je neprekonateľný súper. Aj chip je, v porovnaní so spomínanými, profi plnoformátovými slabý. Ale napriek tomu sa pri stmievaní dajú urobiť dych berúce zábery.

Obr. 1 – Prvé použitie dronu južne od Rio Verde, SLP. Od prvej chvíle si človek uvedomuje, že nemá opravný termín.

A dostávame sa k pointe. Stále som rozmýšľal ako sa dajú drony použiť na hľadanie kaktusov. Z Phantoma 4 som preskočil, či „preletel“ na DJI Mavic Pro. Kameru majú oba aparáty rovnakú, ale Mavic je maličký a skladný. Mexiko sa mi nezdalo veľmi vhodné na použitie dronu. Za hlavný problém som považoval obrovské množstvo prekážok pri prehľadávaných stenách. Všetky tie foukérie, stvoly ágav, nekonečné kríky. K tomu poryvy vetra. A stačí jednoduchý dotyk s prekážkou a dron padá. Kým pri použití niekde u nás na poli si k spadnutému aparátu dôjdete, v Amerike by to bola istá a definitívna strata stroja. Prečo? Mavic dokáže odletieť od ovládača v Európe 5 km. V Amerike vraj 7,5 km. Medzi ovládač s tabletom (alebo mobilom) a strojom nesmú byť prekážky. Inak sa stráca signál. V tom prípade sa dron vracia na miesto štartu (vec nastavenia). Až v Mexiku som si uvedomil, aký je dron zraniteľný. Akákoľvek chyba, či problém je aj na kratšiu vzdialenosť definitívny. Do neprístupnej oblasti sa k spadnutému, alebo uviaznutému dronu nedostanete. Nezanedbateľným rizikom sú aj dravé vtáky.

Obr. 2 – Na skalách sú pekné Neobuxbaumia sp.

Obr. 3 – Neobuxbaumia sp. obrastené Tillandsia sp.

Druhým obmedzením v používaní dronu pri hľadaní kaktusov je trpezlivosť spolucestujúcich. Alebo, povedzme, nutnosť sa prispôsobiť používaniu stroja. Po jednej spoločnej ceste som pochopil, že aj lietaniu za kaktusmi sa musíte venovať naplno. To znamená, že s jedným Mavic-om odlietate s piatimi batériami je maximálny odporučený čas dve a pol hodiny. Medzičasom počas transportov dobíjate ovládač a tablet. Zariadenia Apple sa mi v aute dobíjajú neochotne. To znamená, že potrebujete aj tablet, aj telefón. A, samozrejme, nemôžte spávať pod širákom. V noci musíte nabíjať baterky, ovládače, tablety. Sťahovať a ukladať fotky. Zväčšiť čerstvé fotky a hľadať na fotografiách rastliny. Je to otročina. Na druhej strane si šetríte nohy a robíte neopakovateľné zábery.

Obr. 4 – Skúšame prezrieť aztekiovitý svah. Pekne vidno tieň Mavic-a.

Obr. 5 – Zájazd Čedoku z drona.

Obr. 6 – Tento raz s Vojtom Myšákom na inej misii.

Len, podčiarkujem, okolo vás nesmie byť nervozita. Jediná chyba môže znamenať stratu stroja. V každom prípade je lietanie po Mexiku vzrušujúce a otvára nové horizonty. Pre „pokoj v duši“ je treba požiadať o súhlas s lietaním mexické ministerstvo dopravy. Aparát si skoro pred každým letom pýta potvrdenie, že preberáte zodpovednosť za let a autorizovanie povolenia na let.

Obr. 7 – V údolí Rayones skúšame 1,5 km vzdialené steny.

Obr. 8 – Aztekium ritteri. Úspešný pokus.

Už pred vlastnou skúsenosťou s lietaním v Mexiku som mal teoretický pocit, že väčšie uplatnenie môžu nájsť drony pri hľadaní v Južnej Amerike. Vystúpate do výšky 500 m nad miesto štartu a v priemere päť kilometrov hľadáte vhodné ekosystémy, kde by tie kaktusy mohli rásť. Následne treba skloniť kameru kolmo na zem a klesať až rozoznáte detaily. Odfotiť, stiahnuť fotky, uložiť gps údaje. Ak je tam niečo zaujímavé, tak zadať gpsku do prístroja a pešo sa tam ísť pozrieť. Dlhá cesta. Ale perspektívna a v istom veku aj pohodová. Len nesmiete byť v časovom strese. Uvidíme, aké skúsenosti získame s používaním dronov v budúcnosti.

Obr. 9 – Rôzne pohľady v údolí Rayones.

Obr. 10 – Rôzne pohľady v údolí Rayones.

Obr. 11 – Rôzne pohľady v údolí Rayones.

Obr. 12 – Caňon de la Huasteca. Nálezisko Jorgeho Agave albopilosa.

Obr. 13 – Caňon de la Huasteca. Nálezisko Jorgeho Agave albopilosa.

Obr. 14 – Skalné steny pri sútoku Rio Guayalejo a Rio Blanco (zrejme) pri Balneario Nogales.

Obr. 14 – Skalné steny pri sútoku Rio Guayalejo a Rio Blanco (zrejme) pri Balneario Nogales.

Obr. 16 – Balneario Nogales pri sútoku Rio Guayalejo a Rio Blanco (zrejme).