Opísaný bol Dawsonom v roku 1949. Rekombináciu, ktorá sa mi zdá racionálna,
urobil Blum a Rutow v roku 1998. Známym sa rastliny stali po rozoslaní krásnej
Lauovej fotky v niektorom z jeho rundbriefov. Malý, opálený, indiánsky chlapec
pri nádhernom trse bol neopakovateľný. Práve táto fotka urobila pre mňa
Echinocerus maritimus ssp. hancockii povinnou mexickou jazdou.
 |
|
Echinocereus maritimus subsp.
hancockii, famózny
endemit
od Bahía Hipolito na Baja kvitne aj v strednej Európe.
|
Ešte za socíku som kúpil semená od Koehresa. Vysial som to,
navrúbľoval na Kubicove perieiskiopsisy. Štefan Kubica bol bratislavský kaktusár,
ktorý mal v SAV skleník s množstvom týchto úžasných, hrubých podložiek. Na
silnej podložke sa echinocereus začal rýchlo prejavovať. Bláznivé tŕne. Krásny
kaktus. Nakoniec skončil v Arboréte Borová hora vo Zvolene.
Výlet na Baju sme dlho odkladali. Nakoniec, potom ako Miro Halfar vytiahol od
Hansa Swobodu racionálne informácie k Echinocereus lindsayi, sme Baju aj
vybrali. Lindsaye sme po troch dňoch hľadania nakoniec našli. K hancockii
sme nemali nič. Len Bahía Hipolito. Jeden deň začiatkom februára 1997, sme
urobili viac ako 300 km po terasérii. Do Bahía Hipolito sme dorazili neskoro
podvečer, ešte pred stmievaním. Spať sa tu nedalo a tak sme nervózne behali po
kopcoch a hľadali rastliny. Rastlín je (bolo) dosť. Len žiadna malá.
Neopakovateľné rastliny. V porovnaní s „normálnymi“ maritimusmi zo severu sú
toto kráľovské rastliny. Vo výške okolo 30 m n. n. vidíme pekné trsy. Lenže sú
veľké… Okrem nich tu rastú len Ferocactus fordii ssp. grandiflorus.
Kým som rastliny u mňa v skleníku pestoval sám, hancockii boli vytŕnené zelené
šaláty. Ale stále krásne. Odišiel som do zahraničia a kaktusy mala na povel
mama. Vo všeobecnosti treba konštatovať, že rastliny boli po predchádzajúcom
období hojnosti vo výbornej kondícii. Horko a sucho indukovali kvety u mnohých
taxónov, ktoré u nás bežne nekvitnú. Opakovane som nachádzal suché kvety
hancockii a zdalo sa mi to ako pozdrav z iného sveta.
 |
|
Echinocereus maritimus subsp.
hancockii
|
Koncom septembra 2015 som sa vracal zo Zavírání sezóny
v Chrudimi a šiel som do skleníka. Pred obedom som našiel tri kvety na jedinom
veľkom trse hancockii, ktoré mám ešte dnes – po osemnástich rokoch!
Výborne rastie. Úžasne vyzerá. A tie kvety. Tri naraz. Dokonalosť sama o sebe.
Objektívne treba priznať, že dopestovať hancockii zo semena do kvetu je
v európskych podmienkach veľmi, ale veľmi, ťažké. Musíte začať vo veľmi mladom
veku. Mať dar od Boha, ako napríklad Miro Halfar a mať aj kus šťastia. Veľkého
šťastia.
Echinocereus maritimus ssp. hancockii je filozofickou, či
svetonázorovou rastlinou (starneme). Čítajúc staré publikácie zo začiatku
dvadsateho storočia a zamýšľajúc sa nad textami Fobeho vidíme, že pred sto rokmi
zvládali kultiváciu Sclerocactus polyancistrus na vlastných koreňoch. O päťdesiat
rokov neskôr boli aj takí publicisti, ktorí nezvládali Astrophytum asterias
v skleníku. Dnes vieme, okrem niektorých úplných špecialít ako Pediocactus
sileri, pestovať všetko na vlastných koreňoch. Občas sa nám podarí dostať do
kvetu aj pár notorických ignorantov (niekde musela vzniknúť povera, že kaktus
kvitne raz za sedem rokov). Osobne verím a každoročne očakávam, že zážitok s kvetmi
Echincereus hanckockii sa bude opakovať častejšie.
