|
Pestujem kaktusy zásadne v minerálnom substráte.
Viem, že v prírode rastú mnohokrát aj v substráte s množstvom
humusu, ale v zbierke je bezpečnejší ten minerálny. Predíde sa tým
riziku hniloby, čo niekedy hrozí pri nevhodnej zálievke. Okrem toho
mám pocit že koreňový systém je zdravší, a aj výskyt živočíšnych
škodcov je minimálny, možno nulový. Proste som presvedčený, že aj
minerálny substrát je dôvodom úspechu pestovania a rozšírenia druhov
a rodov, ktoré boli v minulosti považované za ťažký oriešok.
Pri výsevoch to platí asi ešte viac. Mráz mi behá po chrbte pri
pohľade na výsevy do organických substrátov. Ja nedopustím dlhé roky
na Fleischerovu metódu a jej obmeny, v perlite a piesku. A za
prísnych pravidiel sterility a čistoty. Vďaka tomu sa môžem tešiť aj
z pravokorenných aztékií, strombokaktusov či iných, v rannom štádiu
ťažko a pomaly rastúcich rodov.
 |
|
Obr. 1 - Takto vyzeral substrát pár dní po výseve. |
Minulý rok ma ale bývalý kolega, večný experimentátor s výsevmi,
naviedol na pokus vysiať do
supresívneho výsevného substrátu Forestina. Výrobcovia píšu, že
je naočkovaný kmeňmi húb, ktoré chránia semenáčiky proti padaniu,
dôsledkom pôsobenia nechcených húb a dokonca hmyzu. Samozrejme som
sa poistil a druhú polovicu semien som vysial klasicky - Fleischerom
v perlite a piesku.
 |
|
Obr. 2 - Echinocactus grusonii a
Echinocactus horizonthalonius
vo veku niečo cez dva mesiace. |
Musím povedať, že pokus v supresívnom substráte sa nielenže vydaril,
ale dokonca mierne šokoval. Tak krásne a vitálne semenáčiky som snáď
ešte ani nemal. Rýchly ale kompaktný a zdravý rast, a hlavne
nádherný koreňový systém, predčil moje očakávania. Kúpený substrát
som nijak neupravoval, len som ho zmiešal so stavebným perlitom v pomere
1:1. Samozrejmosťou bola ale aj tu čistota výsevných plastových
misiek a náradia. Semená boli namorené (čo síce asi neprospieva
naočkovaným hubám), ale zálievka len prevarenou vodou. Hnojivo som
nepridal, substrát je ním obohatený. Misky som uzavrel a šupol pod
žiarivky. Vetrať som začal postupne, až po nástupe prvých areol. A v
závislosti od druhov. Tu som ale drobnosemenné druhy neskúšal.
 |
|
Obr. 3 - Tie isté E. grusonii, v ten istý deň
ako na fotke č. 2,
pripravené na presadenie. Krásne napité – „na
roztrhnutie“.
Korene sú už skrátené, aby sa ľahšie sadili. |
Niekoľko dní po otvorení misiek však prišiel veľký strach! Objavili
sa totiž veľké ložiská bielej plesne, v podobe chumáčov. Potom ma
ale napadlo, že to nechám na boj húb medzi sebou. Doteraz neviem či
biela pleseň bola tou pozitívnou, alebo tou negatívnou. Podstatné
je, že rastlinkám nielenže neublížila, ale dokonca si v nej hoveli
ako v perinke.
 |
|
Obr. 4 - Ariokarpusy a lofofory vo svojej perinke
z machu, rias a plesní. |
A keď sa postupne pridali riasy a machy, a ja som pozeral na tie
krásne semenáčiky ako si na tom smetisku prosperujú, velebil som
substrát. Po mesiacoch som však už presádzal do minerálneho
substrátu a rastlinky postupne zvykal na režim dospelých zbierkových
rastlín.
 |
|
Obr. 5 - Telokaktusy, lofofory, mamilárie,
epitelanty a koryfanty
vo veku necelých troch mesiacov. Biele plochy
sú plesne,
nie minerálna krusta. |
Semenáčiky v záložnom minerálnom výseve boli tiež pekné. Ale tieto
v supresívnom substráte boli ešte o niečo vitálnejšie a väčšie. A
ten úžasný koreňový systém! Mortalita bola takmer nulová. Ak sa
vyskytla, bola spôsobená zlým semenom. To sa potvrdilo pri
paralelnom výseve v minerálnom substráte.
 |
|
Obr. 6 - Coryphantha maiz-tablasensis, vo veku tri a pol
mesiaca. |
A ešte jedna poznámka: pri výseve do perlitu a
piesku, s použitím fungicídu a hnojiva, mávam stále problémy s tým,
že semenáčiky nepchajú korene do substrátu, ale ich majú pokrútené
na povrchu. Tie potom dodatočne prisypávam pieskom. Je to síce
prácne, ale už som si zvykol. V supresívnom substráte sa však krásne
tlačia smerom dole a tento problém odpadá. Tento rok to skúsim
znova. Ale tiež si ešte druhú polovičku semien vysejem postarom. A
znova porovnám…
|
