 |
| Mamillopsis senilis (Loddiges) Britton & Rose |
Britton & Rose urobili r. 1920 dobre, keď z rodu Mammillaria
vybrali túto rastlinu a ustanovili pre ňu nový rod. Hoci od ich zásahu
do jej pomenovania uplynulo t. r. 91 rokov a od popisu Loddigesom už
161 rokov (popis r. 1850), nie je táto rastlina napriek
skoro
matuzalemskému veku, v zbierkach príliš rozšírená. Nemám ju zatiaľ ani
ja. To sa túto jar zmení – porcia semien, ktorú som si ešte vlani
nachystal, je už vysiata a vyklíčená.
V prírode som sa s Mamillopsis senilis
stretol prvýkrát r. 1996 cestou cez Sierra Madre Occidental z Duranga
do štátu Sinaloa. O šesť rokov neskôr som bol aj s priateľmi na
rovnakom mieste opäť a potom ešte dvakrát r. 2009 a 2010. Zážitky z
miesta, ktoré my poznáme ako Buenos Aires, by vydali na jeden
cestopisný román – takže len stručne. Zažili sme tam teploty blízke 40
°C ale aj –7 °C; okolo nás zúrili požiare z dlhotrvajúceho sucha, ale
boli sme tam aj vtedy, keď sme s pokazeným autom čakali skoro celý deň
vo vytrvalom daždi... Boli sme tam, keď rastliny boli zatiahnuté v
hlbokom machu, ale aj v čase masového kvitnutia, v čase keď nám v
miestnej krčme chystali k jedlu a pitiu čo sme len chceli, ale aj
vtedy, keď nás odtiaľ vojaci vyhnali, aby nás akože ochránili pred
útokmi pašerákov narkotík.
 |
| Mamillopsis senilis mladá rostlina s pukom… |
A ešte jeden zážitok – ráno sme sa ešte kúpali v
Mazatláne, kde bolo vyše 40 °C, poobede sme vyrazili smer Buenos Aires
a už večer, pri ohníku, sme hodnotili prežitý deň a kvalitu z domu
prinesenej slivovice. Posedávali sme len tak v tričkách, keď zrazu
Miloš Záruba vyhlásil, že sa mu zdá akosi zima – tento jeho názor sme
razantne odmietli a pokračovali v degustácii. Po chvíli nám
doniesol svoj kufor, na ktorom bolo zjavne vidno odtlačok jeho ruky –
jej teplo odstránilo srieň… Skontroloval teplomer – bolo asi desať
večer a teplota bola už –2 °C. Čakala nás chladná noc. Len s ťažkosťami
sme sa dočkali rána a s ním aj návštevy drevorubača, ktorý nám
potvrdil, čo sme začali tušiť – vo výške okolo 3000 m n. m.,
býva ešte v apríli (nie však každý rok) aj pol metra snehu a poriadne
mrzne. Naša kráska s červeným kvetom to tu teda má ťažké, nie je to
žiadna rozmaznaná kráska.
Keď sme išli na lokalitu prvýkrát, vedeli sme len to, že Mamillopsis senilis
rastie v machu a ihličí borovíc. Dlho sme ho preto hľadali márne. Až
Jardo Chvastek ju zbadal na vysokých skalách, presnejšie v zárezoch na
nich, neraz viac než 5 m nad okolitým terénom. S 50-tkou
objektívom som toho vtedy veľa nenafotil (rovnakú chybu som si ešte
zopakoval). V roku 2009 sme však našli rastliny, ku ktorým sa, síce po
krkolomnej ceste ale predsa, dalo dostať. Rastliny boli na jeseň bez
kvetov a tak padlo rozhodnutie, ísť naisto na jar. Podarilo sa. Našli
sme desiatky rastlín – osamelé jedince i rozsiahle trsy
s množstvom hláv – a všetko v kvete.
Zaujímavosťou je, že
nie je známy typus rastliny a preto W. Reppenhagen vybral neotypus
niekde z končín okolo Buenos Aires. Sám uvádza, že z okolia El Salta,
ale my sme tam napriek opakovanému hľadaniu nič nenašli. Na druhej
strane z El Salta do Buenos Aires je to autom len chvíľa.
 |
| ...a vyspelý, mnohohlavý trs |
Mamillopsis senilis
sa podľa skúsených pestovateľov nepestuje práve najľahšie. Možno aj
preto je stále výzvou dopestovať pravokorenné semenáče a z nich dospelé
rastliny, ktoré dokážu aj v zbierke očariť každého – snehobiele, jemne
háčikovité tŕne, jasne červené kvety (v zbierkach sa občas vyskytujú aj
biele) sú dlhé 50 mm s rovnakým priemerom, objavujú sa skoro na jar (od
februára do mája). Už malé semenáčiky odnožujú a zapĺňajú časom misky
podobne ako to robí Mammillaria plumosa – hoci aj to je
skvostná rastlina, kvetom sa mamilopsisu nemôže rovnať – takže už sa
teším na chvíľu, keď si toto tvrdenie budem môcť overiť aj vo vlastnej
zbierke. Aby som túto chvíľu priblížil čo najrýchlejšie,
v skleníku už chystám zopár robustnejších peireskiopsisov.
Neskončia na nich všetky vyklíčené rastlinky – zopár si nechám aj na
vlastných koreňoch.
Snímky: I. Dráb
Príspevok je prevzatý z časopisu
Cactaceae etc.
Cactaceae etc. vychádza od r. 1991 (XXI. ročník) v Spoločnosti Cactaceae etc. 4-krát ročne. Každé číslo má 40
strán formátu B5, je plnofarebné od r. 2005 (ako prvý
časopis v regióne strednej Európy), ročne 160 strán.
Objednávky prijíma (v prípade objednávky uveďte kód –
webpp):
MUDr. Roman Staník, Česká ul. 17, 831 03 Bratislava, SR
alebo e-mail: cactaceae@azet.sk |
