Adénia v Keni , TUT a NDW

Pozn. red.: Pravdu povědíc, rozmýšlel jsem, jestli tento příspěvek zařadit do našich novin bez úprav. Ale kdo znáte Borise (třeba z jeho přednášek, které jsou mezi lidem velmi oblíbené) tak mu jistě délku i obsah napsaného prominete. Neboť kdyby to nebylo napsáno právě takto, tak by to prostě nebylo od Borise. PP.

Pravdu povediac, hotoval som sa vypotiť článok o variabilite rodu Adenium na východe afrického kontinentu, no rýchlo som prišiel na to, že by to bol materiál tak na brožúru. Pre dnešok teda len Keňa. No aj tak to nebude prechádzka ružovým sadom, pretože sa tu nachádza východoafrická vetva Adenium obesum, ako i variabilné A. somalense, pričom obidva taxóny sa medzi sebou melú i na rovnakých areáloch. Ešte, že nemusím do tohto príspevku zatiahnuť ďalšie východoafrické druhy, ktoré rastú mimo Kene, ako Adenium spec.Tanzania (známe ako A. somalense spec. nova), alebo Adenium crispum zo Somálska.

Skrátka, som teraz múdry ako rádio a to iba preto, že som včera večer preskúmal výbornú publikáciu (Adenium: Sculptural Elegance, Florar Extravagance od Marka Dimmitta a kol. 2009). Analýzy na molekulárnej úrovni by ohromne pomohli taxonómií tohto rodu, no ako tam z textu vyplýva, tie sa zatiaľ iba realizujú. Skôr či neskôr sa však určite nejakých výsledkov dočkáme a zaujímavé bude porovnávania subsaharských a východoafrických populácií A. obesum, východoafrických druhov medzi sebou, vzťahy medzi arabskými kontinentálnymi a ostrovnými populáciami, a taktiež výskum stredafrických druhov. Mierny chaos teda zatiaľ pretrváva, ale autori už vyčlenili hneď niekoľko skupín adénií, ktoré by mohli mať rang dobrých druhov. Skúsme aspoň stručne opísať a hlavne odlíšiť oba kenské druhy - aby sme potom s dlhými nosmi konštatovali, ako adénia kašlú na nejaké schematické škatuĺkovanie.

V škatuľke č. 1 vykukuje Adenium obesum, ktoré tvorí nízke, rozvetvúce sa tenkokmenné kríčky, dorastajúce do 1 m, s nevýrazným, alebo žiadnym podzemným kaudexom. Pomerne veľké kvety (v priemeru nad 6 cm u kultivarov do 10 cm) s oválnymi petálmi majú obvykle svetlý stred a varírujú od čisto bielej do tmavočerveného sfarbenia. Čo do tvaru a veľkosti sú variabilné i listy, charakteristický je ich lesklý sviežo zelený povrch a pomerne nevýrazná žilnatina. Staršie kusy s postupom veku strácajú atraktivitu, pretože ich kmene a vetvy, ehm, ovisajú. Každý pestovateľ rozpozná tento vďačný druh a jeho kultivary hlavne podľa rapídneho rastu, pričom kvitnú už 2 ročné semenáčiky.

V druhej škatuľke sa už vrtí Adenium somalense. Ide o baobabický druh so solídnym kaudexom, prechádzajúcim do kónického kmeňa, dorastajúci do 3 m i vyššie. Tieto adénia sa rozvetvujú až po niekoľkých rokoch, kedy i po prvý raz kvitnú. Adenium somalense svojim stromovitým vzrastom a neskorou násadou kvetenstva dosť pripomína Adenium socotranum. Kvety ružovej až tmavočervenej farby u divých rastlín nedosahujú priemeru ani 5 cm a na rozdiel od A. obesum majú skôr zašpicatelé kvetné lístky. Charakteristické sú i listy, ktoré sú štíhle, s kopijovitou špičkou a výraznou bielou žilnatinou. V našich klimatických podmienkach ide o veľmi citlivý druh, najmä na podchladenie či bakteriálnu/ hubovú infekciu a to nielen v prípade malých semenáčikov, ale o korene prichádzajú aj staré exempláre, čo je veľmi nepekná vlastnosť. Vot, oba kenské taxóny máme teda už vyčlenené a ani to tak nebolelo.

Pozvoľna som teraz sústredil moju neposednú pozornosť na fľašku, ktorú som priniesol pred časom kolegom do práce. Včera som ju vzal tajne domov, teraz mi tu stojí na stole a je v nej asi len 6 cm kvapaliny, našťastie nie viac. Ide o destilát z moruší, s obsahom 50 % alkoholu, volá sa TUT a kúpil som si ho minulý rok v Azerbejdžane. Nápoj som si vzal až na naliehanie môjho sprievodcu v Baku, hoci som plánoval kúpiť skôr nejaký ten ich koňak, ktorý je prinajmenej tak dobrý, ako gruzínsky. Aj azerbejdžanský čaj je výborný, taktiež podobný tomu gruzínskemu, čo mi u nás tak bolestne chýba. Niet lepšieho nápoja, ako sladký horúci gruzínsky čaj bohato doplnený vodkou či rumom a hrudkou masla na hladine. Ideálny hlavne v zime, keď idete navštíviť nejakú mladuchu, čo akorát vylifrovala dietky do eskimáckej škôlky, jej muž už štvrť roka loví tulene veľmi ďaleko odtiaľ, a v celom iglú už nádherne rozvoniava guláš zo sobích očí pripravený na panenskom rybom tuku.

Keď sme vo firme ochutnali TUT po prvý raz, bolo to ako keď zahryznete do orgovánového kríka tesne potom, čo ste mu už požuli všetky kvety, listy a korienky. Nepochybne šlo o druhý najhorší destilát, čo som kedy pil. Nápoj sme chceli okamžite poslať dolu Dunajom, no bolo mi ľúto vodného sveta na Dolnej zemi. No našťastie akorát došla návšteva, neskôr potom dalšie a TUT sa začal pomaly míňať podľa hesla - šup prvý štamperlík do seba a ďalší z tohto už nikdy viac, pričom najvačšiu odolnosť prejavili naši spoluobčania zo Záhoria. Zlé chýry sa však šíria rýchlo, konzumácia sa nejako zastavila a už asi pol roka zostáva výška hladiny TUTA bezo zmeny. Cítim sa teraz ako Jano Mak - frontman slovenskej lyrizovanej prózy. Tiež sa chcem vzoprieť osudu a tento hnusný nápoj v každom prípade dopiť. Dal som si už prvý glg a aby som odpútal pozornosť mojich zmyslových a tráviacich orgánov od TUTA, pustil som im naplno hudbu z počítača. Už vopred som tam narafičil výber z Neue Deutsche Welle/NDW/. Teraz tam duní United balls so svojim hitom Pogo in Togo. Je to veĺmi melodická skladba s brutálne jednoduchým cestovateľským textom - Pogo in Togo, Coca-Cola in Angola atď. Výsledný efekt -skvelé. Nikdy som nebol obzvlášt intelektuálne založený.

NDW má korene v nemeckom undergrunde a v 70 tich rokoch sa prekryštalizovalo hlavne do punkrocku, hiphopu, rapu a reggae,všetko sviežo odspievané viac-menej v nemeckom jazyku. Originálne skladby skupín ako Trio, Spider Murphy Gang, Neny či Huberta Kaha v ich vrcholnom období na prelome 70-80 tich rokov boli nádherne melodické, niekedy možno i s kontraverzným textom, no určite nie nudné. Na tento trend nadväzoval do určitej miery i Austropop v Rakúsku, a nová vlna neobišla ani vtedajšiu ČSSR. Poprocková scéna, často s novými tvárami, sa v tomto období konečne presadila i v rádiu a televízi voči tzv. stáliciam populárnej hudby stredného prúdu v Čechách, no hlavne na Slovensku. Veľmi ma to potešilo, pretože vačšina z našich stálic mi po celé normalizačné obdobie pila krv, keď som odovzdane počúval tie ich gebuziny s otravnými popevkami a vážne myslenými, slabomyseľnými textami.

Hudobné hnutie NDW skončilo približne v polovici 80. rokov, pretože jeho vnútorné zdroje už jednoducho vyhasli, skrátka nepokračovalo to ničím novým a kvalitným tak, ako to už u revolúcií býva. Posledný hit od skupiny Fler- zúfalý výkrik z roku 2005, to je už iba pretextovaná a tvrdá rapová verzia Amadea od Falca a aj keď sa tam dušujú, že Nová Nemecká Vlna žije, bola to vlastne už labutia pieseň celého hnutia. Chlapci z Fleru to už asi tušili a fanúšikovia vedeli. Polovica objemu TUTA už zmenila nádobu a spokojne si žblnká v mojich temných útrobách. Pozvoľna začínam ľutovať, že som sa voči nemu po celé tie mesiace správal tak macošsky. Okrem toho som práve dospel k názoru, že by sme už konečne mali prebrať tie obrázky adénií, jeden po druhom.

Obr. č. 1 - Mapka distribúcie rodu Adenium v Keni

Pri pohľade na mapku s červenými terčíkmi, ktorú som rozšafne a dosť hrubo obkreslil z mojej obľúbenej knihy (Beentje 1994) vidno distribúciu rodu Adenium v Keni. Autor akceptuje existenciu A. obesum/somalense, pričom ich však na mapke nevydeľuje, asi kvôli existencií prechodových foriem a nejasností v druhovom názve. Mňa osobne udivilo, že v popise kenských adénií sú tam uvedené hladké a prekvapujúco i pubescentné listy. Čierne bodky s číslovaním označujú lokality z ktorých máme snímky adénií v článku. Je jasné, že tento príspevok si určite nekladie za cieľ nejaké podrobné zmapovanie rozšírenia všetkých foriem a variet.

Obr. č. 2 - Adenium obesum, východná Keňa

Navštívil som Keňu pred dobrými siedmimi rokmi, pričom adéniá som videl len na troch lokalitách. A tak som poprosil niekoľkých kumpánov, čo tam boli tiež, aby mi dodali nejaké obrázky a nejako oživili tento príspevok. Ďakujem im všetkým a v prvom rade Rainerovi Martinovi z Bielefeldu. Jeho snímky (č. 2-7) sú z východnej Kene, lepšie povedané z pobrežnej a východnej provincie. Vyzerá to tak, že sa tam prelínajú lokality A. somalense a obesum, a výsledkom je pestrá zmeska kvetov, variabilita listov a tvaru či veľkosti stonky.

Obr. č. 3 - Adenium obesum

Napríklad také Adenium obesum, (s typickými listami a kvetmi, no nezvyklým guľovitým kaudexom) viď (obr. č. 3), som ešte nikdy nevidel. Treba uznať, že dobre pasuje do zbierky Ivoša Žídeka, i keď si preň viem predstaviť aj iné miesto, viac na juhozápad, kde by ten kúsok vpravo vskutku organicky zapadol.

Obr. č. 6 - Adenium somalense, južne od Garissie

Asi najkrajšie je Adenium somalense južne od Garissie (obr. č. 6), ide zrejme o extrémne kvetuschopnú formu s málo vídaným tmavočerveným zafarbením petálov. Za hriech by stálo i nezvykle bacuľaté a rozvetvujúce sa Adenium somalense s typickým kvetom (obr. č. 8 a 9) a bieložilnatými listami, za ktorým sa neúspešne skrýva aventurist Roman Štarha.

Obr. č. 8 - Adenium somalense, pri jazere Baringo

Na túto rastlinu narazil pri jazere Baringo, severozápadne od Nairobi. Z viac menej rovnakej lokality sú i ďalšie formy Adénium somalense s ružovočervenými kvetmi (obr. 7), no ich stonky už pripomínajú skôr také malé baobaby. Borek Prokeš mi dal tento diapozitív pred dobrými štyrmi rokmi a nedávno som ho nečakane objavil založený v knihe, kde číhal na svoju príležitosť. Do tohto článku som sa pustil vlastne z čírej radosti nad týmto nálezom, no a samozrejme hlavne preto, aby som bol bohatý.

Obr. č. 9 - Adenium somalense, pri jazere Baringo

Zvyšné snímky sú už iba z mojej kenskej cesty z roku 2003. Obrázky (obr. 10, 11) ukazujú pravdepodobne A. somalense, teda pokiaľ ho posudzujeme len podľa listov. Jeho kmeň nie je vôbec solitérny, pripomína skôr A. obesum, z kvetov nebolo vtedy vidno ani ťuk. Tieto adénia sme videli v národnom parku Meru v centrálnej Keni, keď sme navštívili bušmenov z kmeňa Borana. Podľa manuálu o lokálnej flóre tam mali najväčšie exempláre dorastať do 5,5 m , ale kde nič, tu nič. S mojou sprievodkyňou sme sa vybrali ich nájsť, mali vraj rásť pomerne ďaleko, na okrajoch riečneho koryta, no nedostali sme sa tam.

Obr. č. 10 - Adenium somalense?

Vojaci nás zastavili priamo na ceste a nechceli pustiť ďalej, práve prebiehala protipytliacka operácia. Každé ráno fotografuje lietadlo celý ten obrovský areál Meru parku, snímky sa ihneď analyzujú , porovnávajú s minulým dňom a hľadajú sa ľudia i autá, ktoré vnikli do parku ilegálne. Najnebezpečnejšie sú skupiny pytliakov z JAR, keď si najmú stopárov z početných somálskych enkláv v Keni, ktorí majú boj, lov a lupičstvo v krvi.Tresty za pytliactvo sú už tak vysoké, že stretnutie s ochrankou parku má obvykle charakter regulárneho boja s ranenými a mŕtvymi na oboch stranách.

Bol som dosť prekvapený, keď sme navštívili kurátora parku. Rezidencia pripomínala skôr vojenský tábor, všade plno ozbrojencov, strelnica, vojenské autá atď. Jeho manželka sa venovala botanickému výskumu v Mosambiku, pritiahla odtiaľ dokonca i nejaké mosambické ružovokvitnúce adénia, no mňa najviac chytilo to bielokvitnúce Adenium obesum (obr. č. 12), ktoré si vysadila do anglického trávnika. Toto bielokveté adénium som videl po prvý raz v živote a dostala ju od Toma Grumbleyho. Tento gentleman žil v Malindi, na kenskom pobreží, s divými adéniami na dosah a bol úplne prvý, ktorý objavil čisto bielokvitnúcu formu A. obesum v prírode.

Obr. č. 12 - Bielokvitnúce Adenium obesum

Tieto rastliny boli v minulosti veľmi drahé a hľadané, museli sa dokonca množiť tkaňovými kultúrami, pretože dopyt bol obrovský. Trh sa postupne nasýtil a v súčastnosti sú ponúkané aj iné, čisto bielokveté druhy adénií, alebo ázijské vyselektované hybridy A. obesum s mohutnými stonkami. Tom Grumbley už zomrel, bohužial, ale jeho biele obesum robí ľuďom radosť naďalej. Moji známi, ktorí boli s ním v kontakte, mi napísali, že to bol skvelý človek, ktorý o.i. aj maľoval prírodu a neľutoval námahy (v časoch bez internetu, no tolerantnejším colným režimom) posielať semená a obrázky sukulentov zo svojho okolia. Mrzí ma, že som mu nenapísal, i keď pred niekoľkými rokmi bola v americkom časopise predstavená jeho zbierka a výslovne uvedená jeho adresa pre záujemcov.

Typické Adenium obesum (obr. 13) je z ranča Pinguone, neďaleko Nanyuky, severne od Nairobi. Ináč, nie je to až tak ďaleko od jazera Baringo, odkiaľ už máme snímky hrubokmenných robustných A. somalense. V areáli ranča rástli však úplne odlišné kríčkovité A. obesum s nevýraznými stonkami, pričom však niektoré exempláre mali solídny podzemný kaudex. Pamätám si, že ich kvety tam boli veľmi variabilné, čo do farby, tvaru a veľkosti.

Obr. č. 14 - Adenium somalense

Posledné adénium, ktoré by som chcel dnes predstaviť je také baobabické A. somalense (obr. 14, 15) z pohraničného pásma medzi severnou Keňou, Etiopiou a Somálskom. Hoci bolo obdobie sucha, je to nádherná krajina plná komifór a boswélií, i keď s dosť nervóznym moslimským etnikom. Videl som tam iba niekoľko adénií a iba jedno s plodom. Oddelil som nezrelý plod s kúskom vetvičky, ktorú som dával každú noc do pohára s vodou, keď to bolo len trochu možné. Po dvoch týždňoch cestovania nakoniec plod dozrel a semená u nás vyklíčili. Podľa robustného kmeňa, citlivosti semenáčov a neochote ku kvitnutiu ide o Adenium somalense. No nemožno si nevšimnúť tie oválne listy bez výraznej bielej žilnatiny, čo je typické skôr pre A. obesum a pravda bude asi niekde uprostred.

Obr. č. 15 - Adenium somalense

Ďakujem Markovi Dimmittovi, ktorý ma oboznámil so svojim názorom na jednotlivé snímky, i keď medzi ktorými boli aj kverulanti, ktorí príliš nepasujú do jeho kľúča. Možno, že i on trochu pozmení svoj text o východoafrických druhoch v ďalšom vydaní svojej publikácie o adéniach. No hlavne aby tam bol už komentár k sekvenciám DNA, všetko sa zjednoduší, dúfam. Vo včerajšom maile mi o.i. napísal, ako rád by bez rizika navštívil lokality adénií v celom areále ich rozšírenia. Nuž, milý Mark, ja tiež.

Náš článok pozvoľna dohasína, skvelý TUT je defintívne z fľašky fuč, ani si nepamätám, kedy som pil niečo tak dobré. Vonku už začínajú čvirikať psy a zavýjať vrabce - myslím, že pre dnešok nastal už čas to zabaliť. Ešte si počkám, kým doznie Monotonie, skladba, ktorú Annette Humpe začína spievať po nemecky a na konci prejde do ľubozvučnej taliančiny. Je to také dosť smutné, nostalgické reggae od skupiny Ideal z osemdesiateho prvého, podľa mňa asi najlepšia vec z celej NDW. Všetko je na youtube.com

Príspevok je prevzatý z časopisu Cactaceae etc.
Cactaceae etc. vychádza od r. 1991 (XIX. ročník) v Spoločnosti Cactaceae etc. 4-krát ročne. Každé číslo má 40 strán formátu B5, je plnofarebné od r. 2005 (ako prvý časopis v regióne strednej Európy), ročne 160 strán.
Objednávky prijíma (v prípade objednávky uveďte kód – webpp):
MUDr. Roman Staník, Česká ul. 17, 831 03 Bratislava, SR alebo e-mail: cactaceae@azet.sk