 |
|
Mammillaria moelleriana |
Vždy som v tom mal jasno – Mammillaria moelleriana je M. moelleriana a Mammillaria cowperae je M. cowperae.
Ani mi nenapadlo, že by som raz musel mať v tomto smere pochybnosti.
Prvé z nich sa však objavili už po pionierskej ceste do Mexika v roku
1993, postupne silneli a nakoniec ich sila prevážila to moje
staromilstvo a snahu po nemennosti raz zažitého. Aj preto je dnes v
titulku tohto článku M. moelleriana a nie M. cowperae.
Pochybnosti
vo mne zasial Werner Reppenhagen svojou monografiou o mamiláriach. Zdá
sa, že mal pravdu, aspoň v tomto prípade, pretože mnohé iné jeho názory
spochybňujú dnešní odborníci, vediac, že im preto, lebo sa odobral na
druhý svet, už nemôže účinne oponovať.
Musím priznať, nepestujem
túto mamiláriu preto, lebo ma zaujímajú pochybnosti okolo jej mena. Tak
ako všetky ostatné kaktusy, dostala sa do mojej zbierky preto, lebo sa
mi doslova páčila – drobné telo, mnoho kvetov, nenáročnosť na
pestovanie a aj fakt, že moje prvé výsevy boli zo semien z obľúbeného
Zacatecasu.
Mal som niekoľko malých semenáčikov už pred cestou
do Mexika r. 1993. Spolu s R. Staníkom a J. Chvastekom sme samozrejme
nemohli obísť ani Zacatecas, kde sme išli predovšetkým za
stenokaktusmi, ale aj echinocereusmi a mamiláriami. Cesta bola
nadovšetko úspešná, natoľko, že ma nakopla k ďalšiemu cestovaniu do
Mexika, ktoré pretrváva až dodnes. Jediná lokalita, kde sme našli M. moelleriana,
bola na lokalite Presa de Linares. Je to malá odbočka z cesty smerom na
mesto i štát Durango, keď sa chcete dostať k Pacifiku. R. 1993 a aj r.
1996 sme lokalitu našli bez problémov na prvýkrát. Obyvatelia blízkej
dediny neboli práve najprívetivejší, čo je v Mexiku skôr výnimkou.
Nepozdávalo sa im, že gringovia im chodia po dedine, tvária sa, že chcú
fotografovať kaktusy, ale podľa všetkého im chcú len a len ukradnúť
pôdu – keď ju tak dôsledne skúmajú…
 |
|
Celkový pohľad na lokalitu Mammillaria moelleriana
– skaly porastené Tillandsia sp. |
Aj
preto sme oba razy boli radi, že sme našli auto na okraji dediny v
poriadku. Vlani som si dal za cieľ počas jesennej cesty do Mexika
pozrieť sa po dlhých rokoch na lokalitu opäť – nebudete mi veriť,
nepodarilo sa mi ju nájsť. Urbanizácia urobila svoje – pribudli celé
dediny, vznikli nové cesty a za nikli niektoré staré, a navyše nás
miestni stále posielali inam, než bol náš cieľ. Aj preto som na jar
2010 nenechal nič na náhodu – spolu R. Staníkom sme znovu prešli mapy a
zápisky, aby som už na mieste nestrácal čas. Omyl! Opäť sme štyri
hodiny hľadali správnu cestu – stále medzi našou lokalitou a nami bol
celý hrebeň pohoria. Vzdušnou čiarou to bolo asi 5 – 6 km, ale medzitým
boli desiatky plotov, niekoľko tovární a jedna spaľovňa odpadu.
Nakoniec nás jeden vodič, ktorého sme presvedčili, že nie sme
Američania, znavigoval naspäť na hlavnú cestu a na poslednej – a preto
dôležitej – križovatke nám ukázal už definitívne presný smer.
 |
|
Mamilárie rastú dobre ukryté v štrbinách skál. |
Len
čo som zišiel z asfaltky na prašku, bol som zrazu v obraze – z hlbín
mysle sa mi vynorili zapamätané obrazy, ktoré zapadali s realitou do
seba ako puzzle. Bolo jasné, že o pár minút sa ocitneme na lokalite.
Stalo sa. Keďže obyvatelia dediny ani v najmenšom neprejavili o nás
záujem, vyrazili sme rovno do terénu – tam sa už nebolo možné pomýliť:
pod kopec, na kopec, z kopca, po dne bývalej priehrady a k autu.
Medzitým však, keďže to nemala byť len prechádzka, aj fotografovanie
hľadaných kaktusov, predovšetkým mamilárií, echinocereusov,
stenokaktusov, agáv a tilandsií.
 |
|
Ružovokvitnúca M. moelleriana. |
Najviac
megabajtov, samozrejme, spotrebovala M. moelleriana. Hoci jej typová
lokalita je až v Durangu, v Sierra Santa Maria, tým typovým akoby
mieste rastliny z oka vypadli. Takže ako vlastne vyzerajú? Kvetu
schopné hlavy sú 25 – 75 mm vysoké (alebo dlhé, lebo rastú aj previslo)
pri priemere od 20 do 60 mm. Okrajové tŕne v odtieňoch žltej a
nahnedlej sú horizontálne pritlačené k telu, centrálne v dvoch radoch
sú háčikovité, dlhé aj vyše 2 cm a ich farba sa mení v dvoch odtieňoch
podľa farby kvetu – tie s ružovkastým kvetom majú stredové tŕne
dohneda, tie so žltým kvetom dožlta.
 |
|
Jeden z najväčších exemplárov – asi pre utajený rast s čiastočným zatienením. |
V
do movine kvitne od februára do marca, ale ešte v apríli kvitla v Presa
de Linares celá populácia, asi to závisí od času dažďov a okolitej
teploty. Vody na lokalite spadne priemerne asi 630 mm, hlavná dávka
vody príde od júna do októbra. Plody sa vytvárajú asi 4 mesiace po
opelení, sú bielo-zelené, skryté medzi mamilami, semená čierne
s priemerom asi 1 mm. Lokalita sa nachádza vo výške okolo 2300 m
n. m. a
mamilárie na nej rastú na svahoch s výrazne doobedňajším ako aj výrazne
poobedňajším slnkom. Možno aj pre tento fakt nie sú, čo sa umiestnenia
týka, veľmi prieberčivé ani v skleníku.
 |
|
Echinocereus acifer mal šťastie – mohol sa predstaviť Európanom v kvete. |
Okrem
mamilárií možno ešte nájsť Echinocereus acifer a dva druhy rodu
Stenocactus. O aké druhy ide, by som nerád zvádzal polemiku, už som
počul toľko mien, že by to vydalo na malý samostatný rod. Počkám si na
kvalitnú monografiu rodu Stenocactus, ak sa niekto vôbec na to
podujme. Na oboch stranách kopca ešte rastie aj terestrická Tillandsia
sp., Nolina texana, z čeľade Euphorbiaceae Pedilanthus bracteosa a v
teréne sa husto vyskytuje Agave verschaffeltii vo všetkých vývojových
štádiách a teda aj veľkostiach.
Návrat k autu bol rovnako
bezproblémový ako náš príchod do dediny, nezáujem o nás bol doslova
urážajúci… Dokonca si nás nevšímali ani deti, ktoré väčšinou, ak nie
inak, zaujmeme aspoň málo vídanými postavami. No, časy sa menia, asi
ako mená kaktusov. 
Príspevok je prevzatý z časopisu Cactaceae etc. 3/2010
Cactaceae etc.
vychádza od r. 1991 (XIX. ročník) v Spoločnosti Cactaceae etc. 4-krát
ročne. Každé číslo má 40 strán formátu B5, je plnofarebné od r. 2005
(ako prvý časopis v regióne strednej Európy), ročne 160 strán.
Objednávky prijíma (v prípade objednávky uveďte kód – webpp):
MUDr. Roman Staník, Česká ul. 17, 831 03 Bratislava, SR alebo e-mail: cactaceae@azet.sk
Ročné predplatné vrátane poštovného v r. 2010 je 12,60 € v SR alebo 335 Kč v ČR. |
