|
Upozornenie: Osoba popisovaná v
poviedkach
nie je Jára Cimrman! Jedná sa o Jaroslava Cmarmana.
V poviedkach sú
použité niektoré doplňujúce poznámky zaslúžilých
Cimrmanológov o živote a diele Járu Cimrmana. Za to im
komplexne so všetkou úctou ďakujem. Pri bádaní a preverovaní
okolností zo života a pobytu Járu Cimrmana ale došlo k
úplnému obratu. Došlo k poľutovaniahodnému omylu, ktorý sa
stáva maximálne tak raz za 50 rokov. Stalo sa to, že došlo k
zámene mien.
Jára Cimrman sa v Podpoľaní asi nikdy nezdržiaval a
nepôsobil. No kto vie? Bolo potvrdené, že sa jedná o osobu
Jaroslava Cmarmana, ale to je tak všetko čo sa k tomu dá
povedať. Ospravedlňujem sa týmto verejne všetkým
Cimrmanológom, že som ich zviedol v ich bádaní nesprávnym
smerom a citoval ich poznatky v súvislosti s inou osobou.
Navzdory tomuto fo-pa sa hlboko skláňam pred všetkým, čo nás
kaktusárov spája s Járom Cimrmanom. Na znak úcty ak nik
nebude mať výhrady, ponechávam názov kaktusu Cimrmani
krpačoviensis bez zmien. Čo ak sa mýlim a bol to predsa len
Jára Cimrman?
Mnohí kaktusári nevediac o tom využívajú
jeho „registračný manuál“, alebo Cmarmanov prehľadný stôl“
na presnú evidenciu svojich rastlín. Povestný Cimrmanov
prehľadný stôl vznikol v jeho rodnom Liptákove za úplne
obyčajným stolom v miestnej krčme. Inšpirovala ho k tomu
poznámka statkára Votrubu:
„Dobrá, kouřit
teda nepřestanu, ale pít budu dál“.
Cimrmam vedel, že donesený alkohol nie je
možné položiť len tak ledabolo krčmárom na stôl kdekoľvek.
Nastal by zmetok pri platení. Tak po čase sa zrodil nápad v
hlave Cmarmanovej. K tejto myšlienke pripájam Cmarmanov
výrok:
„Ty vole to
bylo léto. Červenec si teda vůbec nepamatuju, jen ten stůl“.
Vzhľadom k tomu, že existujú rôzne
modifikácie usporiadania Cimrmanovho registračného manuálu,
či Cimrmanovho prehľadného stola a následné nepresnosti,
oprášime pôvodnú verziu. Dávam ju v zmysle odkazu majstra ku
prospechu celej kaktusárskej a sukulentárskej obci. Pri
všetkej úcte k priateľom kaktusárom musím byť v mene Jára
Cimrmana kritický! Tak napríklad Chrudimská burza. Typické
nerešpektovanie zásad takzvaného Cimrmanovho prehľadného
stola. Z nerešpektovania týchto zásad dochádza medzi
kupujúcim a predávajúcim k hlasitej komunikácii. Na konci
burzy sa z nich stávajú unavení mlčiaci kaktusári . Už len
občas a sem tam prehovoria. Je pravdou, že večšina odchádza
spokojná. No puntičkársky Cimrman by odchádzal ako mlčiaca
menšina.
A tu je nápomocný univerzálny Cimrmanov stôl
k predaju kaktusov a sukulentov. Ako vzorový by sa dal
demonštrovať stôl priateľa z obce Drásov pri Brne. Nech mi
prepáči túto publicitu, ale nedá mi to. Čo je dobré, chváli
sa samo. Marketingové image s perfektným stolom a verbálnym
prejavom Brnenského hantecu. To všetko valcuje čubrníkov a
čubrninky (zákazníkov) ako živelná pohroma. A to všetko pod
transparentom s pútavým heslom. To je to čo mal Cimrman na
mysli. Je to image predávajúceho a jeho vnútorná sila
prenikajúca na povrch. Ústredným bodom a stredom pomyselného
vesmíru je stôl.
Napríklad. V kvadráte pravej a ľavej hornej
časti stola teda A-1,2,3,4 sa majú nachádzať predajné
rastliny, ktorých sa predajca zbavuje v prvom slede.
Následne za nimi sú v kvadráte B-2,3 umiestnené rastliny
vyššieho vzrastu, čo je stredná časť stola. Až za nimi v
kvadráte C-4 a C-5 sú rastliny vzácnejšie a atraktívne.Medzi
nimi sú vhodne a viditeľne rozmiestnené v rámci kvadrátov
cenovky. Pozorný čitateľ si isto všimol, že kvadráty B-1,B-4
a kvadráty C-1,2,3 zostali neobsadené. Má to Cimrmanov
logicky premyslený dôvod. Voľné kvadráty umožňujú
užívateľovi stola flexibilne podľa potreby premiestňovať
kaktusy, menovky v smere hodinových ručičiek. Pozor na
okraje stola, aby veci neprepadávali. K udržaniu predmetov
na stole slúži takzvaný pomocný obvodový celookrajový
kvadrant. Najdôležitejším je kvadrát C-1, ktorý je
prednostne využívaný na umiestnenie pokladne. Dôležitý je
pohyb. Cimrman tvrdí:
„Není hanba ze
stolu upadnout, ale příliš dlouho ležet.
Pohyb v kruhu je zdokonalení života“.
(Na tomto princípe Cimrman neskôr
zostrojil kruhovú šachovnicu).
Preto cenovky s označenou vyššou cenou sa
flexibilne presúvajú podľa toho, či je pri stole laik, či
odborník. Cimermanov stôl po zdokonalení napríklad cenovky
vôbec už nepotrebuje. To zvádzalo kupujúcich k domnienke že
sa pri takomto stole uplatňuje zásada takzvanej Vatikánskej
meny,teda pánboh zaplať. Je to zlepšená varianta
bezmenovkového stola takzvaného dôverníckeho. Kupujúci totiž
majiteľovi stola dôveruje a napokon sa stávajú priateľmi.
Ho-hó, omyl! Žiadne kamarátšafty sa z moci úradnej pri
predaji tolerovať nebudú a basta! Úradnícky šimeľ erdží a
tak sú cenovky z dôvodu sebarealizácie kontrolného orgánu
povinné. Cimrman v pozícii podriadenosti k vyššej moci
úradnej sa s tým zmieril a mal v tomto ohľade nasledovania-
hodnú zásadu:
„Varuj se
hazardu, vzpomeň si na Jardu“!
„V zásadě se doporučuje nedotýkati ani vedení padlého na
zem“.
Cimrmanove zlepšenia označenia kaktusov v
zbierke ktoré nazval „menovkový kaktusársky problém“
vyriešil elegantným a dostupným spôsobom. O ňom si povieme
niečo až nabudúce. A na úplný záver Cimrmanova rada:
„Neutíkej!
Zemřeš unavenej"!
(Neprešlo jazykovou úpravou) |
