Ještě k zázračnému Alginitu

VII. MEDZINÁRODNÉ SYMPÓZIUM O ALGINITE
19. – 21. septembra 2002


Nadácia Alginit (Alginit Alapítvány), Maďarská geologická spoločnosť v spolupráci so Sekciou nerudných surovín SOPK Lučenec organizovali v poradí už VII. Medzinárodné sympózium o alginite spojené s odbornou exkurziou pod heslom: „Alginit v Panónskej panve a v Západných Karpatoch.

Sympóziá o alginite už majú svoju tradíciu a sú zamerané na prezentáciu výsledkov výskumu v oblasti možností využívania alginitu, geneticky spätého s bazaltovým vulkanizmom v oblasti pôdohospodárstva a ochrany životného prostredia už od roku 1984 v pravidelných trojročných intervaloch prevažne formou akademických programov. Od IV. sympózia sa do rokovania zapojili okrem maďarských aj zahraniční odborníci menovite zo Slovenska, Nemecka, Kanady, Rakúska, Rumunska, Estónska a referovali o vlastných výsledkoch, alebo o výsledkoch, ktoré boli dosiahnuté spolu s maďarskými výskumnými pracovníkmi.

VII. medzinárodné sympózium o alginite, ktoré v dňoch 19-21. septembra 2002 prvýkrát sa konalo mimo územia Maďarskej republiky bolo usporiadané v rámci slovensko-maďarskej spolupráce v novohradsko-gemerskom regióne, kde sa nachádzajú bazaltové maary vyplnené alginitom a diatomitom, ktoré široká odborná verejnosť dosiaľ ešte nepozná. Prvý deň v rámci trojdňového programu v Salgóbányi pri Salgótarjáne boli prezentované referáty o výskume alginitu ako aj o nových výsledkoch a skúsenostiach s využitím alginitu spojené s diskusiou. Druhý a tretí deň sympózium pokračoval v Lučenci. Jeho program bol venovaný nerudným surovinám regiónu a už zaužívaným spôsobom odbornej exkurzie na prezentáciu bazaltových maarov, menovite ložiska diatomitu Veľká nad Ipľom, bazaltového ringu a ložiska alginitu Pinciná, bazaltových lávových prúdov v lome Čamovce a diatrémy – hradný vrch a zrúcaniny hradu v Hajnáčke. Organizáciou uvedeného sympózia prispela k podpore rozvoja cezhraničnej regionálnej spolupráce dvoch štátov. Popri vedeckých diskusiách sympózium umožnilo pre odborníkov z oblasti výskumu a využívania alginitu aj neformálne stretnutia na výmenu názorov a skúseností.

V rámci odborného programu sympózia odznelo celkom 19 prednášok a boli prezentované 3 postre o aktuálnej tematike súvisiacej s výskumom, ťažbou a využívaním alginitu. Podujatia sa zúčastnilo celkom 65 záujemcov z Maďarska, Slovenska, Nemecka a Nového Zélandu a odchádzali spokojní s úrovňou prednášok ako aj poznatkov a zaujímavostí čerpaných počas exkurzie.

Podľa vyjadrenia popredného nemeckého vulkanológa Dr. Lorenza Volkera z Institute for Geologie, University Wuerzburg, na základe získaných poznatkov a prírodných danosti máme reálne šance na usporiadanie celosvetovej konferencie v roku 2004. Pre nich najväčším prekvapením bola skutočnosť, že prvýkrát sa stretli tým, že výskum a vývoj je priamo spojený s hospodárskym využívaním získaných poznatkov na rozdiel od praxe v Nemecku kde sa zatiaľ všetko využíva len pre vedecké účely.

Geologické podmienky vzniku alginitu a Lučenskej kotline prezentoval prof Vass z Lesníckej fakulty TU Zvolen a podrobne zdôvodnil vznik rozdielnych sedimentov v dvoch blízkych maaroch v Pincinej a v Jelšovci. Na základe výsledkov poľných pokusov z použitia alginitu poukázal na zvýšenie úrodnosti pôdy s konkrétnymi výsledkami vyšších výnosov na troch lokalitách v rámci Slovenska.

Prvýkrát boli prezentované možnosti využitia alginitu a jeho vplyvu na produkciu a rast vybraných lesných drevín v lesnom hospodárstve. Alginit sa pri pokusných prácach v teréne aj pri nádobových pokusoch prejavil ako materiál vhodný na zlepšenie podmienok rastu aj kondície samotných drevín. Z výsledkov pokusov vyplýva, že rastliny, pri ktorých bol použitý alginit oveľa lepšie znášali aj veľmi nepriaznivé klimatické a pôdne podmienky. Záver z tejto práce je ten, že alginit v lesníctve nemusí byť využívaný iba ako hnojivo. Základom pre toto tvrdenie je skutočnosť, že alginit zlepšuje a podporuje vstup vody do rastlín, čo je rozhodujúce pre pestovanie lesa počas prvých rokov, keď koreňový systém rastlín nie je schopný čerpať vodu z hlbších pôdnych horizontov. Alginit môže byť použitý hlavne pre piesčité pôdy (rozšírené najmä na Záhorí a v Cerovej vrchovine), v ktorých eliminuje nedostatočne vyvinuté štruktúry týchto pôd. Sú ľahké, priepustné, bez schopnosti retencie vody na dlhší čas. Tieto ich nepriaznivé vlastnosti práve alginit výrazným spôsobom dokáže vylepšiť.

Nemenej zaujímavá bola aj prednáška o možnostiach využívania alginitu pri spracovaní kalov z čističiek odpadových vôd. Vykonané pokusy potvrdili, že alginit podporuje zvýšenie rýchlosti sedimentácie kalu a sorpciou vody znižuje nároky na priestory pri odparovaní vody z kalov na kalových poliach. Okrem toho čistiarensky kal obohatí makro a mikro živinami čím zvyšuje jeho hodnotu.

Alginit patrí medzi ekologické suroviny, ktoré sú schopné viazať ťažké kovy v pôde a odpadových vodách a tým prispieva k vytváraniu priaznivého stavu a trvale udržateľného životného prostredia. Účinnosť sorpcie sa pohybuje nad 90 % čo je vyššia ako účinnosť bežných zahraničných prípravkov.

Ako kurióznu môžeme spomínať prednášku zameranú na prezentáciu prehľadu doterajších postupov pri určovaní dobývacieho priestoru ložiska alginitu Pinciná. Napriek tomu, že ide o jediné ložisko na Slovensku od roku 1992 kedy bol schválený projekt na prieskumné územie doteraz nie sú vytvorené legislatívne podmienky na začatie ťažby tejto vzácnej suroviny.

Základné informácie

Alginit je jednou zo surovín vhodných pre používanie v rámci ekologického hospodárenia. Využíva sa v oblasti úpravy a regenerácie pôdy, pri ochrane rastlín, veľkochove hospodárskych zvierat a spracovaní potravín.

Doteraz je známy len v Karpatskej kotline menovite v Maďarsku a na Slovensku. Celkové zásoby sú na úrovni 150 mil.ton a z toho na Slovensku 10 mil.ton na ložisku Pinciná pri Lučenci.

Používaním alginitu má ovocie a zelenina výraznejšiu chuť, produkty sú odolnejší voči škodcom. Kvety majú sýtejšiu farbu a tmavšie listy. Trávnik polievaný alginitovým roztokom je kvalitnejší má vyššiu trvanlivosť.

Alginitom ošetrená pôda je vzdušná aj po dlhodobom zalievaní. Zlepšuje vodný režim pôdy a používa sa aj na postrekovanie a napomáha vstrebávaniu vápnika rastlinami.




V Lučenci dňa 24.09.2002
Spracoval: Ing. Molnár Alexander, PhD.
člen výboru Sekcie nerudných surovín pri SOPK