VII. MEDZINÁRODNÉ
SYMPÓZIUM O ALGINITE
19. – 21. septembra 2002
Nadácia Alginit (Alginit
Alapítvány), Maďarská geologická
spoločnosť v spolupráci so Sekciou nerudných
surovín SOPK Lučenec organizovali v poradí už
VII. Medzinárodné sympózium o alginite
spojené s odbornou exkurziou pod heslom:
„Alginit v Panónskej panve a v Západných
Karpatoch.
Sympóziá o alginite už
majú svoju tradíciu a sú zamerané na
prezentáciu výsledkov výskumu v oblasti
možností využívania alginitu, geneticky
spätého s bazaltovým vulkanizmom v oblasti
pôdohospodárstva a ochrany životného
prostredia už od roku 1984 v pravidelných
trojročných intervaloch prevažne formou
akademických programov. Od IV. sympózia sa do
rokovania zapojili okrem maďarských aj
zahraniční odborníci menovite zo Slovenska,
Nemecka, Kanady, Rakúska, Rumunska, Estónska a
referovali o vlastných výsledkoch, alebo o
výsledkoch, ktoré boli dosiahnuté spolu s
maďarskými výskumnými pracovníkmi.
VII. medzinárodné sympózium o
alginite, ktoré v dňoch 19-21. septembra 2002
prvýkrát sa konalo mimo územia Maďarskej
republiky bolo usporiadané v rámci
slovensko-maďarskej spolupráce v
novohradsko-gemerskom regióne, kde sa
nachádzajú bazaltové maary vyplnené alginitom
a diatomitom, ktoré široká odborná verejnosť
dosiaľ ešte nepozná. Prvý deň v rámci
trojdňového programu v Salgóbányi pri
Salgótarjáne boli prezentované referáty o
výskume alginitu ako aj o nových výsledkoch a
skúsenostiach s využitím alginitu spojené s
diskusiou. Druhý a tretí deň sympózium
pokračoval v Lučenci. Jeho program bol
venovaný nerudným surovinám regiónu a už
zaužívaným spôsobom odbornej exkurzie na
prezentáciu bazaltových maarov, menovite
ložiska diatomitu Veľká nad Ipľom,
bazaltového ringu a ložiska alginitu Pinciná,
bazaltových lávových prúdov v lome Čamovce a
diatrémy – hradný vrch a zrúcaniny hradu v
Hajnáčke. Organizáciou uvedeného sympózia
prispela k podpore rozvoja cezhraničnej
regionálnej spolupráce dvoch štátov. Popri
vedeckých diskusiách sympózium umožnilo pre
odborníkov z oblasti výskumu a využívania
alginitu aj neformálne stretnutia na výmenu
názorov a skúseností.
V rámci odborného
programu sympózia odznelo celkom 19 prednášok
a boli prezentované 3 postre o aktuálnej
tematike súvisiacej s výskumom, ťažbou a
využívaním alginitu. Podujatia sa zúčastnilo
celkom 65 záujemcov z Maďarska, Slovenska,
Nemecka a Nového Zélandu a odchádzali
spokojní s úrovňou prednášok ako aj
poznatkov a zaujímavostí čerpaných počas
exkurzie.
Podľa vyjadrenia
popredného nemeckého vulkanológa Dr. Lorenza
Volkera z Institute for Geologie, University
Wuerzburg, na základe získaných poznatkov a
prírodných danosti máme reálne šance na
usporiadanie celosvetovej konferencie v roku
2004. Pre nich najväčším prekvapením bola
skutočnosť, že prvýkrát sa stretli tým, že
výskum a vývoj je priamo spojený s
hospodárskym využívaním získaných poznatkov
na rozdiel od praxe v Nemecku kde sa zatiaľ
všetko využíva len pre vedecké účely.
Geologické
podmienky vzniku alginitu a Lučenskej kotline
prezentoval prof Vass z Lesníckej fakulty TU
Zvolen a podrobne zdôvodnil vznik rozdielnych
sedimentov v dvoch blízkych maaroch v Pincinej a
v Jelšovci. Na základe výsledkov poľných
pokusov z použitia alginitu poukázal na
zvýšenie úrodnosti pôdy s konkrétnymi
výsledkami vyšších výnosov na troch
lokalitách v rámci Slovenska.
Prvýkrát boli
prezentované možnosti využitia alginitu a jeho
vplyvu na produkciu a rast vybraných lesných
drevín v lesnom hospodárstve. Alginit sa pri
pokusných prácach v teréne aj pri nádobových
pokusoch prejavil ako materiál vhodný na
zlepšenie podmienok rastu aj kondície
samotných drevín. Z výsledkov pokusov
vyplýva, že rastliny, pri ktorých bol
použitý alginit oveľa lepšie znášali aj
veľmi nepriaznivé klimatické a pôdne
podmienky. Záver z tejto práce je ten, že
alginit v lesníctve nemusí byť využívaný
iba ako hnojivo. Základom pre toto tvrdenie je
skutočnosť, že alginit zlepšuje a podporuje
vstup vody do rastlín, čo je rozhodujúce pre
pestovanie lesa počas prvých rokov, keď
koreňový systém rastlín nie je schopný
čerpať vodu z hlbších pôdnych horizontov.
Alginit môže byť použitý hlavne pre
piesčité pôdy (rozšírené najmä na Záhorí
a v Cerovej vrchovine), v ktorých eliminuje
nedostatočne vyvinuté štruktúry týchto pôd.
Sú ľahké, priepustné, bez schopnosti retencie
vody na dlhší čas. Tieto ich nepriaznivé
vlastnosti práve alginit výrazným spôsobom
dokáže vylepšiť.
Nemenej zaujímavá bola aj
prednáška o možnostiach využívania alginitu
pri spracovaní kalov z čističiek odpadových
vôd. Vykonané pokusy potvrdili, že alginit
podporuje zvýšenie rýchlosti sedimentácie
kalu a sorpciou vody znižuje nároky na
priestory pri odparovaní vody z kalov na
kalových poliach. Okrem toho čistiarensky kal
obohatí makro a mikro živinami čím zvyšuje
jeho hodnotu.
Alginit patrí medzi
ekologické suroviny, ktoré sú schopné viazať
ťažké kovy v pôde a odpadových vodách a
tým prispieva k vytváraniu priaznivého stavu a
trvale udržateľného životného prostredia.
Účinnosť sorpcie sa pohybuje nad 90 % čo je
vyššia ako účinnosť bežných zahraničných
prípravkov.
Ako kurióznu môžeme spomínať
prednášku zameranú na prezentáciu prehľadu
doterajších postupov pri určovaní
dobývacieho priestoru ložiska alginitu
Pinciná. Napriek tomu, že ide o jediné
ložisko na Slovensku od roku 1992 kedy bol
schválený projekt na prieskumné územie
doteraz nie sú vytvorené legislatívne
podmienky na začatie ťažby tejto vzácnej
suroviny.
Základné informácie
Alginit je jednou zo surovín
vhodných pre používanie v rámci ekologického
hospodárenia. Využíva sa v oblasti úpravy a
regenerácie pôdy, pri ochrane rastlín,
veľkochove hospodárskych zvierat a spracovaní
potravín.
Doteraz je známy len v Karpatskej
kotline menovite v Maďarsku a na Slovensku.
Celkové zásoby sú na úrovni 150 mil.ton a z
toho na Slovensku 10 mil.ton na ložisku Pinciná
pri Lučenci.
Používaním alginitu má ovocie
a zelenina výraznejšiu chuť, produkty sú
odolnejší voči škodcom. Kvety majú
sýtejšiu farbu a tmavšie listy. Trávnik
polievaný alginitovým roztokom je kvalitnejší
má vyššiu trvanlivosť.
Alginitom ošetrená pôda je
vzdušná aj po dlhodobom zalievaní. Zlepšuje
vodný režim pôdy a používa sa aj na
postrekovanie a napomáha vstrebávaniu vápnika
rastlinami.
|