Vnútorné sily Zeme vytvárajú sopky, ktoré spolu s lávou vynášajú k povrchu horúce rudonosné roztoky. Vznikajú z nich rudné žily vrátane žíl bohatých na zlato a striebro, ale aj meď, olovo, zinok, cín, arzén, ortuť a iné. Tak to bolo aj pred 10 až 16 miliónmi rokov, keď uprostred miocénu vznikali Slovenské rudonosné sopečné pohoria Štiavnické a Kremnické vrchy. Ich rudné bohatstvo, objavené pred mnohými storočiami, je už takmer úplne vyťažené.

So sopkami sa však spája aj nerudné nerastné bohatstvo. Premenou sopečných tufov vznikli zeolity a bentonity. V jazierkach, na úpätí sopiek alebo v sopečných kráteroch vznikol diatomit a alginit. Sú to nerastné prírodniny, ktoré môžu človeku veľmi účinne pomáhať pri ochrane prírody, prípadne pri regenerácii životného prostredia.

Jedna z týchto surovín má mimoriadne blahodarné účinky na poškodený krajinný ekosystém. Je to alginit.

Alginit za svoj vznik vďačí bazaltovému vulkanizmu. Nie všetky bazaltové vulkanické centrá sa rozvinú v naozajstnú sopku. Prvé vulkanické explózie rodiacej sa sopky vyhĺbia sopečný kráter, okolo neho nasypú kruhový val z tufového materiálu a potom sa prestanú ďalej rozvíjať. Ostanú „zamrznutým“ sopečným zárodkom, ktorý za volá maar. Kráter vyhasnutej mladej sopky sa postupne zaplní zrážkovou vodou. Vznikne kráterové jazierko, v ktorého pokojnej a na minerálne živiny bohatej vode (draslík, fosfor, vápnik, horčík) sa dobre darí drobným vodným rastlinkám – riasam.

Bazaltové maarové jazierka obľubujú najmä žltozelené riasy druhu Botryococcus braunii. Žijú pri hladine až do hĺbky, kam preniknú slnečné lúče, a čoskoro sa tam premnožia. Staršie kolónie rias odumrú a klesnú ku dnu. Tam ich pochová íl splavovaný zo svahov tufového valu. Na dne jazera tak vzniká usadenina ílovej konzistencie bohatá na organickú hmotu z odumretých rias, ale aj minerálne živiny a rôzne stopové prvky splavené spolu s ílom z tufového valu do jazierka. Takto vznikajúca usadená hornina dostala meno alginit práve pre vysoký obsah zvyškov rias (riasy = algae).

Alginit má mimoriadne vlastnosti: obsahuje veľa humusu, ktorý vznikol rozpadom rias, hodne minerálnych živín a rôzne stopové prvky. Už táto skutočnosť predurčuje alginit na využitie v poľnohospodárstve ako prírodné hnojivo. Zvlášť cennou vlastnosťou alginitu je, že vďaka vysokému obsahu riasovej organickej hmoty a vodupohlcujúceho ílového minerálu (smektitu) veľmi dobre saje vodu a teda pomaly vysychá. Vďaka vysokej vododržnosti je alginit veľmi vďačným prírodným hnojivom pre ľahké piesčité pôdy, na ktorých je schopný zvýšiť úrodnosť kukurice o viac ako 40 percent.

Alginit má aj ďalšie obdivuhodné vlastnosti. Ako hnojivo zvyšuje úrodnosť a pomáha rastlinám bez väčšej ujmy preklenúť suchá počas vegetačného obdobia. Zlepšuje tiež kvalitu poľnohospodárskych plodín a ovocia, zvyšuje obsah biogénnych prvkov, spevňuje dužinu, pri ovocí predlžuje čas skladovania, zlepšuje chuťové vlastnosti ovocia a zeleniny. Pridaný do kompostu skracuje čas rozkladu organických látok, znižuje množstvo streptokokov a zvyšuje obsah živín. Živiny, ktoré obsahuje, uvoľňuje postupne pre potreby rastlín a zabraňuje ich vyplavovaniu do podzemných vôd a povrchových tokov.

Alginit je prírodná surovina bez priemyselných prísad, nemá žiadne fytotoxické účinky. Veľmi účinne pomáha chrániť životné prostredie. Pred ôsmimi rokmi sa našlo prístupné ložisko alginitu pri obci Pinciná v Lučenskom okrese na Slovensku, ale jeho ťažba ešte nie je schválená.

Prof. RNDr. DIONÝZ VAAS, DrSc., Lesnícka fakulta Technickej univerzity, Zvolen
RNDr. VLASTIMIL KONEČNÝ, CSc., Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava

http://www.sme.sk/clanok.asp?cl=790745